Keď sa naša dcéra prvýkrát (a dúfam, že aj naposledy) sťažovala, že ju bolí ucho, bola som presvedčená že ide o zápal stredného ucha. Po vyšetrení na ORL nám ale pani doktorka oznámila inú diagnózu – externá otitída alebo zápal vonkajšieho zvukovodu.

Externá otitída verzus zápal stredného ucha

Zápal vonkajšieho zvukovodu býva najčastejšie vyvolávaný baktériami, menej často vírmi a mykotickými organizmami. Ide o časté a bolestivé ochorenie vonkajšej časti ucha. To je tvorené boltcom, vonkajším zvukovodom a bubienkom, ktorý predstavuje hranicu medzi vonkajšou a strednou časťou ucha. O zápal vonkajšieho zvukovodu ide vtedy, ak je lokalizovaný mimo bubienka oproti známemu zápalu stredného ucha, ktorý vzniká za bubienkom. Základné rozdiely v diagnostike týchto ochorení sú nasledujúce:

1. Externá otitída sa objavuje častejšie v lete, zápal stredného ucha v zimných mesiacoch.
2. Externú otitídu nesprevádzajú infekcie horných dýchacích ciest, zápal stredného ucha spravidla áno.
3. Pri externej otitíde sa objavuje bolesť pri žuvaní a ťahu na boltec, pri zápale stredného ucha ide o pulzatorickú bolesť.
4. U externej otitídy býva sluch v norme, pri zápale stredného ucha sa môžeme stretnúť s nedoslýchavosťou.
5. Externú otitídu nesprevádza teplota ani žiadne ďalšie celkové príznaky, oproti zápalu stredného ucha kde sa objavujú.

Aké sú najčastejšie príčiny externej otitídy?

• Nesprávny spôsob čistenia – ušný maz, ktorý je produkovaný mazovými žľazami viaže nečistoty a odumreté bunky, čím chráni citlivú kožu vo zvukovode a zabraňuje vzniku infekcie. Pokiaľ nielen pri čistení ucha, ale trebárs pri poranení alebo uhryznutí hmyzom dôjde k porušeniu kože, vytvorí sa vhodné prostredie pre choroboplodné zárodky a vzniká zápal.
• Zvýšená vlhkosť vo zvukovode – najmä v lete pri kúpaní sa do zvukovodu dostáva voda, hlavne stojatá voda môže obsahovať škodlivé mikróby, ktoré patria k najrizikovejším faktorom pre vznik zápalov. Toto ochorenie sa často objavuje u osôb, ktoré sa venujú vodným športom, preto býva niekedy nazývané ako „plavecké ucho“.
• Kožné ochorenia – napr. psoriáza, dermatitída či ekzémy môžu prispievať k narušeniu kožnej bariéry vo zvukovode.
• Kožné výrastky – môžu spôsobiť zúženie zvukovodu.
• Používanie kozmetických prípravkov, ktoré zvyšujú pH.
  Ako sa externá otitída lieči?

  Liečba externej otitídy zvyčajne spočíva v aplikácii lokálnych antibiotík, antimykotík, antiekzematík, antipruriginóz či kortikoidov. Podávajú sa lieky na tlmenie bolesti (analgetiká). Pokiaľ sa zápal šíri do okolia užívajú sa celkové antibiotiká.
  Ako tomuto ochoreniu predchádzať?

  Prevencia vzniku externej otitídy je v celku jednoduchá – z veľkej časti totiž spočíva v správnej ušnej hygiene. Ušného mazu, ktorý je v uchu do istej miery žiadúci sa zvukovod dokáže zbaviť samočistiacim mechanizmom. Pokiaľ sa ho však tvorí viac ako je zdravé, tak sa na jeho odstraňovanie v žiadnom prípade neodporúčajú používať vatové tyčinky. Tie môžu narobiť viac škody ako úžitku – nielenže môžu narušiť kožnú bariéru drobným poranením, naviac ušný maz zatláčajú hlbšie do ucha, kde sa potom hromadí a dochádza k vzniku mazovej zátky. Na čistenie ucha sa používajú ušné kvapky alebo spreje. O tom, ako tieto kvapky alebo spreje pôsobia sa dočítate v našom ďalšom článku „Čistenie uší u detí“, kde nájdete taktiež porovnanie ušných prípravkov, ktoré sú dostupné na trhu.