Kristína

A kto som ? Som zástanca toho, po všetkých mojich životných bodoch, že si mame užívať každý jeden deň tak, ako keby bol posledný a mal by človek v každom jednom dni urobiť niečo pre seba, niečo pre blízkeho, niečo pre peniaze a niečo ako dar, aby to bolo na tomto svete vyvážene.

V mladom veku som si našla hrčku za uchom. Ubezpečili ma, že je to uzlina a že sa nemám čoho báť, ... no neskôr sa prišlo na to, že to uzlina nebola a bol to nádor. Ten vybrali, ale bohu žiaľ nie celý ... o dva roky na to som mala veľké bolesti v oblasti ucha ... a opäť sa začal kolotoč vyšetrení... ďalšia operácia, ale tentokrát oveľa väčšia a náročnejšia. Museli vyoperovať celu slinnú žľazu a veľkú časť nádoru, ktorý prerástol cez tvarový nerv ... a vtedy to začalo, bola som mesiac po svadbe, moja tvár bola ochrnutá na polovicu ... pila som cez slamku, oko si zatvárala rukou, keď som išla spať. Všetko, čo som vypila sa lialo von, ... no bola to katastrofa, chcela som sa rozviesť, pretože moje ženské ego utrpelo ranu, akú žiadnej žene, ale i mužovi neprajem. Z krásnej a usmiatej sa v jednom dni stala, krivá žena bez iskry ... boli to náročné mesiace frustrácie, strachu a obáv z toho či niekedy moja tvár bude pekná ... po čase cvičenia, masáži, elektro šokov som zacítila drobné brnenie v kútiku nosa a vedela som, že musím vydržať ... a oplatilo sa, tvár začala ožívať... len moje nadšenie netrvalo dlho ... po 5 rokov od druhej operácie som si znova našla hrčku ... znova sa vrátila choroba a ja som bola nútená ísť znova pod nôž... išla som už do toho s tým, že viem, že to zvládnem a že cvičením a vytrvalosťou to dám ... aj keď človek cvičí a necíti nič a vlastne cvičí iba silou vôle. Chcem vám len povedať, že sa nikdy nevzdávajte, aj keď to vyzerá akokoľvek beznádejne, dajú sa prekonať takéto prekážky, neklesať na duchu a udržať si pozitívneho ducha je asi základ toho všetkého ...

Keď pominuli, tieto zdravotne problémy, ktoré verím sa už nikdy nevrátia, sa začal kolotoč plodenia deti, chceli sme detičky veľmi veľa, ale keď že sme boli obaja s manželom workoholici, tak asi aj naše tela ani mysle neboli na deti nastavené a nešlo to a nešlo to ... vyšetrenia, vitamíny, doktori, liečitelia, no vyskúšali sme všetko ... až nakoniec prišiel ten čas a zostali sme tehotní ... a hneď dvojičky ... bohužiaľ jedno bábätko odišlo, hneď na začiatku a zostala v brušku naša bojovníčka Larka 😊, ma 5 rokov, je to úžasné inteligentné dievčatko, veľmi naviazané na rodinu, taký malý anjel, ktorý kam vkročí, tak rozjasní celu miestnosť ... rok na to sme zostali znova tehotní a čuduj sa svete - znova dvojičky 😊, tentokrát to ale vydržali dokonca naši chlapci Matiasko a Lukasko jednovaječné dvojičky, momentálne majú 3,5 roka a sú to mali zbojníci 😊.

Ja pracujem ako interiérový dizajnér, celkovo v stavebníctve pracujem 18 rokov, je to môj sen už od detstva a ten som si splnila, robím prácu ktorá ma baví, robím ju po celú dobu, aj keď sa narodili deti – pamätám si, ako Larka mala 5 mesiacov, mala som ju v nosiči a behala po stavbe a riešila s klientom veci a keď mali chalani 3 mesiace, som začala vyučovať interiérový dizajn na externej súkromnej škole. Možno si poviete, že pre pána kráľa, čo je to za matku, ale nemusíte sa báť, deti boli a sú môj svet, keď spali, tak ja som bola za počítačom a odsávala mlieko 😊, keď išli s manželom von, ja som stihla upratať a odoslať pár emailov, nikdy som neodsúvala deti na druhú koľaj. Všetko sa akosi tak zvládalo v  „kľude“,  (no trocha klamem 😊), kto ma pozná, tak ma vidí v jednom kole, na všetko je vyhradený čas, všetko a nič musím stíhať v jednej minúte, ale viete čo?... ide to, teším sa z toho. A najlepšia vec na tom všetkom je, že nepotrebujem lieky, ani čaje na spanie 😊, zaspím v sekunde po celom dni. ŽE NEMOŽNÉ 😊 ? Asi hej, ale keď je úsmev na tvári, ide všetko (nebudem klamať, niekedy pomohol pohár vína 😊). Čo chcem týmto všetkým povedať? Že možno moje problémy zdravotne vyplývali z toho, že som sa plne oddala svojej práci a to sa môjmu telu nepáčilo a zatiahlo záchrannú brzdu ... takže ja som rada, za svoju chorobu, pretože mi určite zachránila život. Nebojte sa prijať aj zlé veci v živote, stávajú sa vám preto, nie aby vám ublížili, ale aby vás posunuli vpred. To, že sa nedarili deti vtedy, kedy sme my chceli? Ani tam netreba zúfať, pretože tie naše detičky si nájdu ten správny čas, kedy prídu a v akom počte 😊.

Proste, nech mate VY ženy, matky akékoľvek pochybnosti o sebe, o tom či robíte všetko správne, či vychováte dobré deti, či budete úspešné v práci atď ... kašlite na to, verte tomu, že každá jedna z vás, robíte v tej chvíli všetko, čo viete najlepšie a nemáte si čo vyčítať. Ak máte sny, choďte za nimi, aj keď si poviete, že ste na to staré, alebo nemáte na to čas, alebo milión iných výhovoriek, choďte do toho, ak ste choré, vydržte  to, pozitívna myseľ je to najdôležitejšie, ktoré vám dokáže zachrániť život 😊, buďte v mieri a budem sa tešiť, ak tento príbeh vás čo i len máličko osloví a motivuje k nejakej zmene 😊.